Do tejto doby som o 3D tlači počul len zriedka, ak vôbec. A prišlo mi to ako dobrý nápad si jednu 3D tlačiareň kúpiť aby som si mohol všetko potrebné vytlačiť sám, presne na mieru ako som potreboval a nemusel som hľadať a upravovať už hotové časti alebo diely.
Tu vznikla ďalšia výzva, naučiť sa správne nielen zostaviť samotnú 3D tlačiareň ale aj ju dobre nastaviť a hlavne naštudovať si 3D programy a 3D modelovanie. Keď už som sa ako tak dostal do obrazu a vedel som si vytlačiť prvé veci, došlo na rad meranie, modelovanie, tlačenie a skúšanie. Každá časť dvierok, ktorú som vyrobil a vytlačil mala pred finálnym rozmerom a tvarom nielen hodiny, ale aj dni skúšania a upravovania metódou pokus-omyl. Už len preto že aj tlač obyčajného držiaka na motorček trvala hodinu.
Elektroniku som už nepotreboval montovať na extra ďalší plast, ale pripevnila sa priamo na zadnú stranu dvierok, tak isto aj motorček pomocou jeho držiaka v ktorom sa mohol pohybovať aby spínal koncový spínač.
Zároveň som našiel vhodnejší typ DC motorčeka s nižšou spotrebou ako pôvodný a aby boli minimalizované otrasy dvierok, medzi motorček a závitovú tyč som dal pružnú spojku ktorá tak eliminovala tieto problémy.
Keďže aj rám som si mohol prispôsobiť svojim požiadavkám, samotné dvierka sa nemuseli pohybovať v strednej časti ale drážku som mohol umiestniť bližšie ku kraju, tým pádom aj celková hrúbka rámu mohla byť menšia.
A v takejto podobe už dvierka mohli ísť aj k iným chovateľom. To, že bude o ne ešte väčší záujem ma vtedy vôbec nenapadlo, ale stalo sa a automatické dvierka museli po čase znova prejsť redizajnom.
Čo sa zmenilo zistíte v pokračovaní Výroba automatických dvierok na kurín, časť 4
< Predchádzajúci článok - výroba automatických dvierok na kurín, časť 2
