Po približne 2-3 mesiacoch premýšľania, testovania, skúšania, prišiel čas na to dať celý systém do kompaktného rozmeru, tvaru a prevedenia. Pôvodný plán použiť motorček z vŕtačky som zhodil zo stola keď som zistil akú veľkú spotrebu tento motor má a že existujú aj iné, menšie a úspornejšie typy motorčekov ktoré by na automatické dvierka úplne stačili.
Nastal čas nákupov, porovnávaní a skúšaní dať "to nejako dokopy" :-D Keďže dvierka mali chodiť v nejakých drážkách, voľba padla na hliníkové profily. Nevýhody ale prevíšili výhody - ťažké, zváranie a tvarovanie, ohýbanie podľa potreby, zbytočne veľké rozmery atď. Tak sa hľadalo ďalej.
Až som sa dostal ku plastovým koľajniciam, spĺňali všetko čo hliníkové profily nie - dvierka mohli chodiť v stredovej drážke, nízka hmotnosť, jednoduchá možnosť tvarovania a ohýbania podľa potreby.
Samotné dvierka ktoré sa mali pohybovať boli v pôvodnom pláne tiež z OSB dosky ktorá bola ťažká. Voľba teda opäť padla na nejaký plast. Nemohol to byť obyčajný, ktorý sa vplyvom poveternostných podmienok rozťahuje alebo zmršťuje, chcelo to niečo trvalejšie a odolnejšie. Tieto vlastnosti spĺňali tabule na reklamu, rôzne hrúbky, sú už od pôvodného účelu stavané na pobyt vonku. Tak bolo rozhodnuté.
Keď už mal rám približne konečný tvar a rozmer, umiestniť koncové spínače na kraje by nebol dobrý nápad. Tak prišlo vymýšľanie spôsobou ako stláčať koncový spínač (hlavne spodný, pri zatvorení dvierok) bez toho aby bol v spodnej časti rámu. Nakoniec sa umiestnil v hornej časti pri motorčeku s tým že ho stláčal samotný motorček svojim pohybom.
Tak sa celá elektronika, vrátané batérií, nabíjačky, svetelného senzora, hlavná jednotka atď. umiestnili na plastový diel, ktorý sa potom vložil do dvierok pod motorček. Už sa dalo povedať že sú to klasické automatické dvierka na automatické otváranie sliepok resp. kurína.
Ale stále tomu niečo chýbalo, stále to nevyzeralo moc dobre aj keď našim sliepkam to mohlo byť jedno :-D Keďže som na začiatku objednával viac elektroniky ako som potreboval lebo som nevedel či niečo nepokazím, zostali mi súčiastky na výrobu pár dvierok. Tak som oslovil rodinu a známych či by ich nechceli a bolo rozhodnuté:
V takom stave ako som mal dvierka ja, ich nemôžem ponúknuť ani rodine, musí sa to vylepšiť minimálne po vizuálnej stránke. O tom si môžete prečítať v článku Výroba automatických dvierok na kurín, časť 3
< Predchádzajúci článok - výroba automatických dvierok na kurín, časť 1
